Rybárska sezóna je už definitívne tu a s ňou sa prebudila i rybárska vášeň. Zimu a jar si svedomitý rybár krátil opravami na výstroji či štúdiom vhodnej literatúry si zvyšoval šance na dobrý úlovok. Popritom sa v hlavách rybárov už určite rodili plány kde a ako uloviť dlho očakávanú rybu "R."
Celoročné rekordné teploty sa podpísali pod sumarizáciu úlovkov rýb väčšinou negatívne. Nadpriemerná teplota vody v lete, jej nedostatočné okysličenie aj nízka hladina počas minulej sezóny, to boli hlavné faktory zaznamenanej abnormality v aktivite rýb. Počas celého "sumčieho" obdobia som nepočul, aby si niekto bol poriadne zalovil na sumca, preto som sa presvedčil, že to nie ja si vyberám špatné miesta či správnu noc (ktorých nebolo málo). Pri konzultáciach aj s ostatnými "ipeľskými sumčiarmi" padla reč aj na to, či vlastne máme ešte čo chytať na úseku našej hraničnej rieky od Slovenských Ďarmôt smerom "hore". Osvedčené úseky plné nočných dravcov v okolí Seleštian, Vrbovky, Čelár a Bušiniec sú už pomaly spomienkou na prebdené noci, ktoré sa zvyčajne skončili dobrým úlovkom. Hladina vody na týchto miestach stagnovala minimálne pol metra pod priemerom a ináč tomu nebolo ani v ostatných lovných revíroch, napr. vodná nádrž Nenince a Sklabiná. My, rybári sme sa nedočkali búrky - zakalenia vody, či naplavenín, ktoré by vytvorili prirodzené útočištia sumcov. Ryby sa cítia asi najbezpečnejšie medzi alebo blízko prekážok, ktoré tvoria veľké nánosy bahna, piesku a haluzín, ktoré postupne zmizli s viacmetrovými jamami, kde "hniezdili" králi našich vôd. Z nášho Ipľa sa stáva "horská bystrina." Šťúk a zubáčov ubúda, na ich miesta sa nasťahovali jalce, bolene a rôzne biele ryby. Domnievam sa, že rybky odišli aj s vodou do tých častí rieky, kde sú umelo vystavané hrádze, ktoré počas horúcich letných dní výškou hladiny zabezpečovali potenciálne útočiská a dostatočne prekysličenú vodu nižšej teploty. Snáď aj preto väčšina kapitálnych úlovkov pochádzala z okolia Veľkej Čalomije, Kosíh nad Ipľom a Ipeľského Predmostia.
Nesvedomitosť niektorých rybárov je alarmujúca
Minuloročná násada rýb bola množstvom priemerná, čo sa však o dĺžke jednotlivých kusov povedať nedá. Platí však pravidlo, že za peniaze, s ktorými náš rybársky zväz disponuje, sa veľa veľkých rýb nakúpiť nedá, a malých je za tú sumu predsa len viac. V nádržiach sa viac-menej lovili 30-35 cm "podmierečné" kapry (ryby nedosahujúce povolenú lovnú mieru). Ani malé miery rýb neodradia poniektorých, "tiež rybárov" od napĺňania mrazničiek chutnou rybacinkou. Paradoxom je, že títo páni majú niekedy drzosť pochváliť sa "plnou igelitkou rýb" pri poháriku, ba dokonca sa aj pretekať v tomto odvetví "športového rybárstva". A prečo vlastne? Odpoveď býva jasná. "Keď už som vyhodil za rybárske povolenie toľké peniaze, tak nech sa mi aspoň vrátia. Ak sa mi mraznička naplní, tak ostatné predám!" Je smutné, že práve v tomto prípade platí skôr satirické porekadlo "Aj malá ryba je ryba". V nemenovanom rybárskom časopise som čítal názor jedného pána, ktorý navrhol metódu, ako si nevyloviť rybníky a to ročným obmedzeným počtom kusov ušľachtilej ryby. Azda sa to niektorým nepáči, tak prečo konajú opak?
Chceli by sme sa rovnať Čechom, Rakúšanom, či vzdialenejším Talianom a Španielom? Možno aj áno. Len nie takýmto spôsobom. Naše násady sa nikdy nedožijú ohromujúcich rozmerov a Slovenské rybárske časopisy budú naďalej opisovať veľké úlovky zo zahraničia a nie u nás. Tak prečo vyhadzovať horibilné sumy za vysnívané úlovky v Passchingu, či Rio Ebro, ak si ich spoločným úsilím môžeme vytvoriť aj my, či už na Slovensku všeobecne, alebo konkrétne tu, v našom malom okrese.
Oplatí sa - neoplatí, aspoň si oddýchnem...
Pri koncoročnom sumarizovaní úlovkov sa poniektorí z nás, rybárov, možno aj po hlave škrabali, či sa oplatilo vyhodiť toľké peniaze za "nič" a či si vianočného kapra nebudú musieť "uloviť" v potravinách. Ale keď sa nad tým zamyslíme, je nádherné vychutnávať prírodu v celej kráse. Pri vode je každá minútka dôležitá, nikdy neviete, kedy príde ten dlho očakávaný záber a kapitálny úlovok. Jedným slovom - rybársky fanatizmus. Poniektorí len krútia hlavami, všetok svoj voľný čas (niekedy aj na úkor rodiny) presedia rybári pri vode, v čase i nečase a častokrát aj bez úlovku. No tí, ktorí sa čudujú, to aj tak nikdy nepochopia. Každý má svoj názor, slová presviedčania sú tu naozaj zbytočné. Rybačka je pre rybára predsa oddychom pre telo i dušu.
Ak by ste sa chceli aj vy zapojiť do diskusie o rybách a rybárčení, môžete tak urobiť pomocou e-mailu na adrese: noviny.pokrok@stonline.sk alebo klasicky poštou.
Autor: - J. PAVLOVKIN -
Na hlavnú stránku